300 N. Washington St.
Suite B-100
Alexandria, VA 22314
info@globalsecurity.org

GlobalSecurity.org In the News




HNONLINE.SK June 13, 2016

Pre bezpečnosť všetkých. Tajná družica CIA od nedele krúži okolo Zeme a odpočúva svet

By Pavel Toufar

Tajná družica NROL-37, vyvinutá v spolupráci s expertmi zo CIA, už krúži nad planétou. Čo presne tam hore robí sa pravdepodobne nikdy nedozvieme.

Sobotňajší štart rakety Delta IV Heavy bol v pravom slova zmysle ostro sledovaný. A to nielen preto, že sa po dlhej dobe od svojho posledného letu v decembri 2014 znovu vydala do kozmu súčasná najsilnejšia nosná raketa Delta IV Heavy, píše portál iDNES.cz.

Ale aj preto, že ako pri väčšine predchádzajúcich vojenských misií sa pozornosť sústredila na družicu, ktorá niesla strohé označenie NROL-37, bez toho aby sme o nej vedeli akékoľvek ďalšie podrobnosti.

Koniec koncov, už niekoľko minút po štarte, ešte pred uvedením na obežnú dráhu, vojaci priamy prenos z letu ukončili a žiadne ďalšie informácie už médiám neposkytli.

Citlivé uši na geostacionárnej dráhe

Tak už tomu býva u väčšiny vojenských misií, že podliehajú prísnemu režimu utajenia, najmä keď sa jedná u družice spravodajské čiže špionážne. Navyše sa realizujú rôzne opatrenia, aby podľa tvaru družice nemohli analytici určiť na aké úlohy je zameraná.

Sťažiť identifikáciu napomáhajú aj rôzne kamufláže "kapoty", pripomínajúce maskovanie noviniek svetových automobiliek pri ich skúškach na verejnosti.

Existujú samozrejme aj nadšení lovci družíc z radov amatérov, ktorí sa snažia odhaliť závoj vojenského tajomstva a lovia na oblohe družice, pri ktorých sú zverejnené iba základné informácie.

Niet divu, že aj najnovší prírastok do rodiny kozmických vyzvedačov v službách NRO (National Reconnaissance Office, Národný úrad pre prieskum) vzbudzuje pozornosť profesionálov aj znalých amatérov.

Ako rozlúštiť tajomstvo?

Jedným z uznávaných analytikov je Charles P. Vick, ktorý v posledných rokoch pracuje pre Globalsecurity.org. Za viac ako štyridsať rokov svojej pozoruhodnej práce si získal uznanie analýzami sovietskych a ruských kozmických technológií (najmä rakiet Proton/Zond a N-1 L3, určených pre utajovaný lunárny program) a v poslednom čase potom rozborom raketovej techniky vyvíjanej v Severnej Kórei i Iráne. Vyvolal však pozornosť aj presnou analýzou a kresbami tajných amerických spravodajských družíc. Na jeho domovskej scéne to vo vojenských kruhoch vyvolalo značnú nervozitu.

Nie vždy sa podarí úplne utajiť to, čo má zostať utajené. Keď bola nezávislým analytikom zverejnená kresba družice KH-9 Hexagon (známe tiež ako Big Bird), usúdili dokonca experti na špionáž a dezinformácie, že bude lepšie dovtedy prísne utajovanú družicu čo najskôr ukázať. Bola väčšia ako klasický americký školský autobus. Na jeden deň sa preto družica objavila v stanovej improvizovanej výstavnej sieni na parkovisku. Vojaci tým chceli otupiť, z ich pohľadu nepatričný úspech civilného analytika a zároveň naznačiť: "Už nič neutajujeme, táto naša družica je dávno prekonaná. Ale čo ju prekonalo, to sa opäť môžete iba domýšľať."

Pravdepodobná podoba tajnej družice

Čo sa teda od skúsených nezávislých analytikov, ktorí nie sú viazaní povinnosťami k štátnym inštitúciám ani k armáde, o najnovšej vojenskej misii dozvedáme?

Kódové označenie NROL je v podstate skratkou označenia štartu (L = launch) pre potreby NRO. Podľa prevažujúceho názoru by malo ísť o už celkom siedmu modernizovanú družicu z radu Mentor, označovanej tiež niekedy Advanced Orion alebo Orion 9 (nespájajte s pripravovanou národnou kozmickou loďou Orion pre posádku), ktorá je určená pre elektronický prieskum. Teda pre veľkoplošné sledovanie telekomunikácií z geostacionárnej obežnej dráhy.

Kým o tvare základného telesa sa vedú diskusie, zhodujú sa analytici v tom, že hlavnou súčasťou je obria rozkladacia anténa s priemerom vyše 100 metrov. Preto tiež družica odráža dostatok slnečného svetla, takže ju bude možné sledovať dokonca opticky.

Nejde o žiadnu technickú supernovinku, pretože družice sledujúce telekomunikácie a predovšetkým telefonické hovory vo vybranej záujmovej oblasti planéty, už tam hore bežne krúžia. Pochopiteľne možno však opäť iba špekulovať o tom, že prístrojové vybavenie súčasnej družice zodpovedá najnovším trendom technického vývoja.

Družice Mentor sú vyvíjané v spolupráci s expertmi CIA a sú nástupcami skorších výzvedných družíc triedy Magnum.

Hoci sa to môže zdať byť bizarné, možno právom konštatovať, že čím viac budú mať v súčasnej nervóznej medzinárodnej atmosfére štáty ovládajúci raketovú a kozmickú techniku ​​podobných družíc na obežnej dráhe, tým sa znižuje šanca na to, že niekto neuvážene stlačí ono zlovestné "červené tlačidlo". Aj preto po práve patrila štartu novej výzvednej družici taká pozornosť.

Silák Delta IV Heavy

Najčastejším záujemcom o služby rakety Delta IV Heavy (ktorá družicu vyniesla), a zo strany ULA tiež uprednostňovaným zákazníkom, bol od jej uvedenia do prevádzky v roku 2012 americký úrad NRO. Sobotňajší štart bol už deviatym od premiéry tohto obra v roku 2012. Iba prvý skúšobný let a ôsmy štart v decembri 2014 boli využité k civilným úlohám.

Ôsmy štart v decembri 2014 poslúžil záujmom civilnej NASA pri previerke chystanej americkej národnej pilotovanej lode Orion. Loď, ktorá raz možno vezme ľudstvo aj na Mars sa vtedy úspešne vrátila z výšky 5800 kilometrov. Celá skúšobná zostava kozmickej lode mala vtedy hmotnosť 25 848 kg, čím sa zaradila medzi najťažšie kozmické náklady poslednej doby.

Delta IV Heavy dokáže na nízku obežnú dráhu okolo Zeme dopraviť až 28 790 kilogramov, na prechodovú dráhu ku geostacionárnej dráhe 14 220 kilogramov a na geostacionárnu dráhu až 6 750 kilogramov.

V poslednom prípade potom k všetkým trom základným manévrom, ktoré vyžaduje umiestnenie družice na geostacionárnu dráhu, slúži horný stupeň rakety, takže družica nemusí byť na úkor svojho prístrojového vybavenia vybavená inak nevyhnutným raketovým motorom s pohonnými hmotami.

Pre úplnosť dodajme, že na dráhu k Mesiacu by Delta IV Heavy mohla dopraviť až 10 000 kilogramov a k Marsu okolo 8 000 kilogramov užitočného nákladu.

Nedostihnuteľná sila

Rozmery Delty sú úctyhodné. Celková výška s krytom užitočného zaťaženia je 72 metrov, priemer 5,1 metrov. A pretože k prvému stupňu sú po stranách paralelne pripojené dva urýchľovacie stupne v podstate rovnakej konštrukcie ako stupeň prvý, je šírka rakety v základni cez 15 metrov.

Každý z troch paralelne spojených stupňov nesie jeden vysoko výkonný raketový motor RS-68 (Rocket System) od spoločnosti Aerojet Rocketdyne. Pohonnými hmotami sú kvapalný vodík a kvapalný kyslík.

Druhý stupeň nesie jeden motor RL-10-B-2 aj na kvapalný vodík a kvapalný kyslík. Ide o najvýkonnejšie kyslíkovo-vodíkové raketové motory súčasnosti. Ostatne sama raketa je dnes najvýkonnejším a najsilnejším kozmickým nosičom.

Nedostihne ju ruský Proton-M, ale ani americký Atlas V, nieto európska Ariane 5. Nižšiu nosnosť má tiež známy Falcon 9 spoločnosti SpaceX a neprekoná ju ani nová ruská stavebnicová raketa Angara, aspoň nie v prevedení, v akom je zatiaľ určená k skúšobným štartom .

Útočia Číňania aj Musk

Na sklonku tohto roka by sa mala siláckymi výkonom Delty IV Heavy priblížiť chystaná čínska kozmická raketa Long March 5. A úplne zásadne by ich mala prekročiť vysokokapacitná raketa Falcon Heavy, ktorú vo svojej spoločnosti SpaceX chystá Elon Musk. Na nízku obežnú dráhu má táto vynášať 54 400 kg a na prechodovú dráhu ku geostacionárnej až 12 ton (12 000 kg).

Pamätníci si v súvislosti s Deltou IV Heavy určite radi pripomenú na obriu raketu Saturn V, ktorá umožnila v programe Apollo lety človeka na Mesiac a poslúžila tiež k vyneseniu rozmernej orbitálnej stanice Skylab. Proti nej bola Delta IV Heavy vo svojej podstate "ľahkou váhou". Saturn bol viac ako 110 metrov vysoký a jeho spodný priemer bol 10 metrov. Na štarte bola jeho hmotnosť štyrikrát vyššia (2 970 000 kg), ako je štartová hmotnosť Delty IV Heavy (733 000 kg).

Cesta k Slnku

Napriek spoľahlivým a úspešným službám sa Delta IV Heavy pozvoľna chystá na zaslúžený odpočinok v sieni slávy kozmických rakiet. Spolu s raketou Atlas V by totiž mala byť nahradená novým americkým nosičom Vulcan. Nová raketa by mala byť výkonnejšia a predovšetkým lacnejšia. Spoločnosť ULA by tak mala účinne konkurovať nielen zahraničnej ponuke na trhu kozmických nosičov, ale predovšetkým silnému domácemu konkurentovi, za ktorého je právom označovaná spoločnosť SpaceX.

Zatiaľ sa vie, že úžasný zážitok zo štartu Delty IV Heavy nás čaká ešte najmenej dvakrát, hoci až v roku 2018. V júli za dva roky pri civilnom štarte vynesie do kozmu vedeckú slnečnú sondu (Solar Probe Plus) a v septembri toho istého roku bude opäť využitá na vojenskú misiu družice NROL-71.

Zaujímavý je najmä civilný štart. Slnečná sonda nebude totiž ťažšia ako 610 kg, takže by išlo o neobvyklý náklad pre tak silnú raketu, ak by však v tomto prípade nebolo potrebné naviesť sondu na energeticky veľmi náročnú dráhu mieriacu do vzdialenosti iba 6,4 milióna kilometrov od Slnka. Takúto cestu zvládne dnes iba silák Delta IV Heavy.


Copyright 2016, HNONLINE.SK